Analýzy a komentáře z měnových, komoditních a akciových trhů

ZPRÁVY Z TRHŮ

Globálne zadlženie ostáva stabilné. S výnimkou Číny

V súvislosti s vysokými oceneniami akcií sa začalo špekulovať o tom, či sa nenafukuje aj svetová ekonomika, a to skrz vyšší celkový dlh ekonomík (t.j. dlh vlád, domácností a firiem).

Vo vyspelých ekonomikách ako v celku zatiaľ takýto trend nebadať. Celkový dlh vyspelých ekonomík podľa Banky pre medzinárodné platby (BIS) ostáva v posledných rokoch stabilný okolo úrovne 260% HDP. Čo sa týka troch najväčších vyspelých ekonomík, tak v USA bol v posledných kvartáloch zaznamenaný mierny rast, v eurozóne mierny pokles a Japonsko stagnuje. Sú vyspelé ekonomiky, kde celkové zadlženie rastie – predovšetkým Kanada a Austrália (čo mierne zvyšuje aj dlh vyspelých ekonomík ako celku), tieto ekonomiky však nie sú až tak systémovo dôležité.

Vývoj celkového dlhu k HDP pre vyspelé ekonomiky, USA, Eurozónu a Japonsko

Pri emerging ekonomikách je situácia iná. Celkový dlh k HDP pokračuje v raste, aktuálne je tesne pod 200% HDP. Takmer výhradne ho ťahá jedna krajina – Čína. Čo sa týka ďalších veľkých emerging ekonomík, tak v Indii je celkový dlh k HDP v poslednej dekáde stabilný, v Brazílii počas nedávnej recesie rástol, v posledných kvartáloch sa však zastabilizoval.

Vývoj celkového dlhu k HDP pre emerging ekonomiky, Čínu, Indiu a Brazíliu

Je potrebné povedať, že celkový dlh k HDP je v svetovej ekonomike podstatne vyšší ako pred krízou, čo ju činí viac zraniteľnou v prípade šokov (pri minimálnych úrokových sadzbách to platí dvojnásobne). S výnimkou Číny však nie je však povedať, že rast aktuálne ťahá dlh, čo znamená, že riziko nadmerného nafúknutia niektorých sektorov a následná korekcia, ktorá by mala potenciál spôsobiť v globálnej ekonomike problémy, nie je veľké.

Podobne neukazuje vysoké riziko ani ďalší ukazovateľ nerovnováh – bežné účty na platobnej bilancii. Ich deficity/prebytky sa na globálnej úrovni aktuálne pohybujú v rozmedzí 1,5-2% HDP, pred krízou to bolo v rozmedzí 2,5-3% globálneho HDP. Posledný globálny údaj je síce k dispozícii pre rok 2015, v roku 2016 by sa však toho veľa zmeniť nemalo – čo sa týka deficitných krajín, tak V USA bol deficit stabilný, v Británii kvôli prepadu libry dokonca klesol; čo sa týka prebytkových ekonomík, tak v eurozóne a v Japonsku prebytky rástli, kompenzuje to však pokles prebytku v Číne.

Globálne saldo na bežnom účte platobnej bilancie (zdroj: MMF)

Zatiaľ teda globálne nerovnováhy v pomere k HDP nenarastajú a ostávajú ďaleko za úrovňami spred krízy. Zopakujem však, že oproti predkrízovému obdobiu je prítomné podstatne väčšie riziko zo strany Číny a celkový dlh vyspelých ekonomík, hoci nerastie, je vyšší, čo ich činí zraniteľnejšími.

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: