Analýzy a komentáře z měnových, komoditních a akciových trhů

ZPRÁVY Z TRHŮ

Čo by spôsobilo zastavenie nákupu amerických dolárov Čínou? Doláru by to dokonca mohlo pomôcť

Včera zahýbala dlhopisovými a aj devízovými trhmi správa, že Čína uvažuje o tom, že spomalí nákupy amerických dlhopisov, resp. že ich dokonca pozastaví. V praxi by to znamenalo to diverzifikáciu jej devízových rezerv smerom k iným menám.  Pozrel som sa teda na to, že koľko ich vlastní a že o koľko by mohol klesnúť ich podiel na čínskych rezervách.

Na úvod ešte dodám, že nie celkom rozumiem načasovaniu tohto kroku. V situácii, kedy úročenie v USA rastie najrýchlejšie v západnom svete (a vyzerá to tak, že bude rásť ďalej), tak vyzerajú byť pre niekoho, kto drží dlhopisy do splatnosti (ako centrálna banka) americké dlhopisy z hľadiska výnosnosti to najtraktívnejšie, čo na medzinárodnom trhu bezpečných finančných aktív je k dispozícii. Také európske dlhopisy so splatnosťou povedzme do piatich rokov by nakupovala Čína so záporným výnosom. Logickejšie by bolo, keby ich predávala v čase, kedy FED tlačil miliardy dolárov mesačne.

Pokiaľ sa táto správa zakladá na pravde, tak to bude mať skôr politický ako ekonomický podtón. Buď sa Xi s Trumpom v súkromí rozhádali, alebo sa na nedávnom zjazde komunistickej strany rozhodlo, že Čína ide diverzifikovať rezervy smerom preč od dolára. Samozrejme, pokojne to môže byť aj kačica, alebo len nejaké mediálne zastrašovanie. Ostatne, takéto správy už párkrát vyšli a nemám dojem, že by Čína nejako citeľnejšie menila podiel dolárových aktív na svojich devízových rezervách.

Čína drží aktuálne americké štátne dlhopisy v objeme takmer 1,2 bil. USD. To predstavuje zhruba 38% z jej devízových rezerv. Tento podiel sa dlhodobo až na malé výnimky drží konštantne v rozmedzí zhruba 35-40%.

Objem amerických štátnych dlhopisov držaných v Číne (biela) a ich podiel na devízových rezervách (žltá)

Okrem štátnych dlhopisov drží Čína podľa posledného reportu amerického Ministerstva financií o držbe aktív zahraničnými subjektmi ďalších 400 mld. v iných aktívach (väčšinou akciách a dlhopisoch federálnych agentúr). Dohromady teda drží v dolároch aktíva v hodnote viac ako 1,6 bil. To je zhruba polovica jej devízových rezerv.

Hodnota amerických aktív držaných v zahraničí podľa typu

Povedzme, že by Čína chcela postupne tento objem znižovať. Nie predajom, ale tak, že po splatnosti dlhopisov za obdržané doláre nenakúpi dolárové aktíva, ale nejaké iné. Do akej štruktúry devízových rezerv by mohla ísť? Vychádzať môžeme z dvoch vecí. Po prvé, je to štruktúra koša mien, voči ktorému sa snaží fixovať svoju menu. V ňom má dolár po novom podiel 22,4% (do konca minulého roka bol jeho podiel 26,4%).

Štruktúra koša mien, voči ktorému Čína fixuje svoju menu

Po druhé, môže sa pozrieť na štruktúru svojich exportov. Na nich mal v roku 2016 dolár podiel 19%.

Štruktúra čínskych exportov

Podľa týchto dvoch grafov by bol ideálny podiel dolára ne devízových rezervách niekde okolo 20%. Množstvo krajín však má svoje meny naviazané na dolár (Hongkong, Blízky východ…), a je lacnejšie držať namiesto ich menej likvidných mien doláre. Keď spočítame v oboch grafoch podiel tohto „dolárového bloku“, tak sa dostaneme zhruba k 1/3. To by bol pre Čínu logickejší target než 20%.

Aby sa na neho dostala, tak by musela znížiť podiel dolárových rezerv o zhruba 17%. Keďže Čína neprejavila záujem dolárové aktíva predávať, ale nechať vypršať do platnosti, tak akcie a agentúrne dlhopisy (ktoré majú veľmi dlhú splatnosť) do úvahy neprichádzajú a preto by sa o drvivú väčšinu poklesu dolárových rezerv mali postarať štátne dlhopisy. Aby sa rezervy dostali na cieľovú úroveň, tak by musela počkať do vypršania splatnosti dlhopisov v objeme 550 mld. USD.

To predstavuje:

  • 10% zo všetkých štátnych dlhopisov držaných v zahraničí
  • 4% zo všetkých obchodovateľných štátnych dlhopisov
  • Takmer celý objem druhého kola kvantitatívneho uvoľňovania v USA (to dosiahlo 600 mld. USD)
  • Niečo cez 3% dolárových aktív držaných v zahraničí (do toho nepočítam fyzické a elektronické doláre)

Keďže značná časť dlhopisov je držaná do splatnosti a neobchoduje sa, tak zvýšenie ich ponuky zo strany Číny by zrejme malo väčší dopad na dlhopisové trhy (rast výnosov) ako na devízové (oslabenie dolára). 3% zo zahraničných aktív dolárových aktív, ktoré by sa dostali na trh, totiž nie je veľa, navyše by trvalo roky, kým by Čína dosiahla túto cieľovú sumu (priemerná splatnosť amerického dlhu držaného v zahraničí je okolo 4,5 roka). V prospech silnejšej reakcie na dlhopisových trhoch v porovnaní s devízovými hovorí aj denný obrat, ktorý je na dolárových trhoch je desaťkrát väčší. Doláru by teda pokles držby čínskych dlhopisov po prípadnom prvotnom šoku dokonca mohlo pomôcť, pretože by efekt vyššieho úročenia mohol byť vyšší ako efekt nižšieho dopytu po dolároch z Číny.

Zatiaľ je to v len v rovine sci-fi. Nečakám, že by Čína išla týmto smerom. Aktuálne nevidím veľa dôvodov, prečo by chcela posilniť menu voči svojmu najväčšiemu exportnému trhu a predražiť tak svoje exporty. Každopádne, nie je zlé pozrieť sa na to, čo by takýto čínsky krok mohol spôsobiť.

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: