Analýzy a komentáře z měnových, komoditních a akciových trhů

ZPRÁVY Z TRHŮ

Aká je reakčná funkcia ECB? („taper možno očakávať, keď sa inflačné očakávania priblížia k 2%)

ECB minulý týždeň znížila objem nákupov dlhopisov z 80 mld. na 60 mld., Draghi však viackrát povedal, že to nie je „tapering“ (práve preto euro počas tlačovky zletelo). Pod týmto pojmom rozumie lineárne znižovanie objemu QE až na nulu, ktoré zatiaľ nie je v dohľade.

Skúsme sa teraz pozrieť na „reakčnú funkciu“ ECB. Kľúčovou veličinou, ktorú ECB sleduje sú inflačné očakávania (merané 5Y5Y inflačným swapom, čo sú trhové očakávania priemernej inflácie o 6-10 rokov). ECB nerobila nič, kým boli inflačné očakávania nad dvoma percentami, čo je jej inflačný cieľ. S QE na úrovni 60 mld. eur mesačne prišla po prudkom prepade inflačných očakávaní pod 2% v januári (až k 1,5%, to, že bude QE však bolo jasné už niekedy mesiac/dva predtým, kedy boli inflačné očakávania okolo 1,8%):

Vývoj inflačných očakávaní (meraných 5Y5Y inflačným swapom) a QE v eurozóne:

2016-12-14_ecb-qe

Následne sa inflačné očakávania držali okolo 1,65% až do jesene 2015, kedy začali opäť kolabovať. Na to ECB reagovala v marci navýšením QE na 80 mld. eur, vtedy boli inflačné očakávania okolo 1,4%. V posledných mesiacoch opäť začali rásť (dôvodov je viac: 1) boli už fakt nízko; 2) rast cien ropy; 3) Trumponomics) a vrátili sa na úrovne z roku 2015. A čo urobila ECB? Vrátila QE na 60 mld. eur mesačne.

Vyzerá to teda tak, že objem QE závislý od vzdialenosti inflačných očakávaní od inflačného cieľa. Pokiaľ by inflačné očakávania ostali okolo 1,65%, tak by ECB mala koncom budúceho roka predĺžiť QE na súčasnej úrovni. Čím bližšie k dvom percentám, tak tým väčšia by bola šanca na jeho zníženie a pokiaľ by boli už pri dvoch percentách, tak je možné očakávať aj spomínaný „taper“.

Teda vývoj inflačných očakávaní bude kľúčový pre ďalší vývoj eura (a to skrz očakávania ďalšieho vývoja politiky ECB).

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: