ZPRÁVY Z TRHŮ

Víťazstvo Clintonovej by bolo pre americkú ekonomiku lepšie

Tento post nebude o volebných programoch, ale o americkom volebnom systéme. Prezident sa v USA volí osobitne od zákonodarnej moci (kongres – senát, snemovňa reprezentantov). Pokiaľ nemá tá strana, z ktorej je prezident, väčšinu v oboch komorách kongresu, tak sú prezidentove právomoci výrazne oklieštené a spomedzi dôležitejších ekonomických opatrení presadí prezident len to, čo vyobchoduje s druhou stranou.

Keď nastúpil Obama v januári 2009 do prezidentského kresla, tak boli obe komory kongresu demokratické. To mu umožnilo presadiť reformu zdravotníctva, či stimulačný balíček na podporu ekonomiky. V novembri 2010 však prebrali kontrolu nad snemovňou reprezentantov republikáni a odvtedy Obama nič nepresadil. Od roku 2014 kontrolujú republikáni aj snemovňu.

V minulosti bolo bežné, že demokrati sa s republikánmi na niečom dokázali dohodnúť – republikáni totiž radi zvyšovali rozpočet na armádu a boli to ochotní zobchodovať s demokratmi za zvýšenie iných výdavkov, ktoré boli zase demokratickou agendou. To však už neplatí, medzi republikánmi ubúdajú „armádne typy“ a naopak pribúdajú fiškálni konzervatívci. Aj ochota dohodnúť sa s demokratmi teda výrazne ustúpila.

Dôkazom sú viaceré rozpočtové krízy v USA z posledných rokov: viacnásobné zablokovanie navýšenia dlhového stropu, či uzávierky vlády (neschválenie rozpočtu pre neesenciálne výdavky vlády). Ich odblokovanie zobchodovali republikáni za konsolidačné opatrenia (tým najznámejším bol „fiškálny útes“ z roku 2013).  A práve to prispelo k zníženiu deficitu z dvojciferných čísel až k súčasným zhruba trom percentám (deficit v grafe je mesačný):

2016-11-08_us-deficit

Víťazstvo Clintonovej by v tomto smere predstavovalo kontinuitu fiškálne zodpovednejšej politiky. A to nie kvôli programu, ale kvôli tomu, že bude medzi fiškálne konzervatívnymi republikánmi len ťažko hľadať podporu pre zásadné ekonomické opatrenia. USA v súčasnosti výraznejšie reformy nepotrebuje (na rozdiel napr. od Talianska a Grécka), a preto by bol „v duchu kto nič nerobí, nič nepokazí“ lepší prezident s oklieštenou mocou.

Ešte na záver dodám, že spolu s prezidentskými voľbami sa volí aj časť snemovne reprezentantov a časť senátu. Pri snemovni je veľká pravdepodobnosť, že si republikáni udržia väčšinu, pri senáte to zase skôr vyzerá na návrat kontroly do rúk demokratov. Každopádne republikánom stačí  na to, aby Clintonovej neprechádzali veci, len jedna komora.

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: