ZPRÁVY Z TRHŮ

Úvery európskym firmám rastú najrýchlejšie od roku 2011, stále ich však brzdia problémy bánk

ECB dnes zverejnila štatistiky vývoja úverovania v eurozóne. Úverovanie súkromnej nefinančnej sfére pokračuje v raste, v novembri dosiahlo medziročný rast na úrovni 2,1%, čo bolo najviac od roku 2011. K zrýchleniu rastu prispeli predovšetkým úvery firmám, ktorých medziročný rast sa vyšplhal na úroveň 1,8%, čo je druhá najvyššia úroveň od roku 2009.

Vývoj medziročnej zmeny úverovania súkromnej sfére eurozóny*

2016-12-29_ea-loans

Venovať sa chcem predovšetkým úverom nefinančným spoločnostiam. A to z toho dôvodu, že tieto sú podstatne viac citlivé na stav ekonomiky. Hypotéky, ktoré tvoria väčšinu úverov domácnostiam sú bankami preferované kvôli kvalitnejšej zábezpeke (nehnuteľnosť) ako aj kvôli reguláciám (v rámci Basel III pravidiel si banky musia odkladať viac kapitálu voči podnikateľským úverom ako voči hypotékam). A práve podnikateľské úvery sú jedným z hlavných zdrojov investícií, ktoré napomáhajú zvyšovať ekonomický rast.

Pozrime sa na ich vývoj po krajinách. Kvôli zníženiu medzimesačnej volatility počítam pre ich medziročnú zmenu s trojmesačným kĺzavým priemerom (teda za september a november) a porovnávam ju aj s hodnotami spred roka (aby som zistil, že o koľko sa situácia zlepšila/zhoršila).

Medziročná zmena úverov nefinančnej podnikovej sféry krajín eurozóny

2016-12-29_ea-nf-loans

Na prvom mieste je suverénne Luxembursko (to však je potrebné brať s rezervou, pretože v ňom umelo z daňových dôvodov sídli množstvo firiem), nasledujú ho Estónsko a Litva, ktoré potvrdzujú silný vývoj regiónu Pobaltia v posledných mesiacoch. Posledných päť miest v rebríčku okupujú problémové periférne ekonomiky, najhoršie sú na tom Cyprus, Slovinsko a Írsko. Oproti minulému roku došlo pri väčšine ekonomík k zlepšeniu prístupu k podnikateľským úverom. Výraznejšími poklesmi sa prezentovali len Holandsko a Cyprus, pri Holandsku sa navyše jedná skôr o korekciu prudkého rastu z uplynulého roku ako o ochladenie situácie na úverovom trhu.

Čiže v problémových krajinách aj naďalej klesá úverovanie podnikovej sféry, tieto krajiny tak trpia nízkymi investíciami a slabým rastom. Potvrdzuje sa teda negatívny vzťah medzi podnikateľskými úvermi a stavom bankového sektora. Korelačný graf nižšie pekne ukazuje, že banky v krajinách s vyšším percentom nebonitných úverov znižujú úvery podnikovej sfére. Naopak, keď už je objem nebonitných úverov povedzme menej ako 5-6%, tak rastu objemov podnikateľských úverov už nič nebráni.

2016-12-29_ea-nf-loans_npl

Aj naďalej sa teda potvrdzuje, že bankový systém je veľkou brzdou rastu eurozóny, predovšetkým jej periférnych ekonomík. Čiže európske vlády by sa aj naďalej mali snažiť o upratanie v bankových súvahách (napríklad obmedzením dividend, či zjednodušením legislatívy pre vysporiadanie nebonitných úverov, čo sú opatrenia, ktoré nestoja ani euro). Niektorým krajinám však nemusí pomôcť ani to, a to z toho dôvodu, že firmy sú v nich predĺžené a úvery pre nich ostanú menej dostupné aj v prípade lepšej kondície bankového sektora. Výrazne nad priemerom eurozóny je pomer úverov k HDP v Írsku a na Cypre (čiastočne to môže byť aj ich štatútom daňových rajov), nadpriemerné zadlženie firiem je badať aj Španielsku a Portugalsku.

Pomer úverov nefinančným spoločnostiam k HDP pre krajiny eurozóny

2016-12-29_nfc-debt

* Do úverov súkromnej nefinančnej sfére sa počítajú aj úvery fondom, poisťovniam či finančným sprostredkovateľom (teda finančným spoločnostiam, ktoré nie sú banky). Ich podiel nie je veľký a aj z toho dôvodu som ich do grafu nedával. Z času načas sa však aj pri nich vyskytnú väčšie trurbulencie, čo má za následok, že v grafe sa celková zmena úverov môže vyskytnúť mimo koridoru zmeny úverov pre domácnosti a firmy.

Sdílet
Ohodnotit
Podobné články: