ZPRÁVY Z TRHŮ

Najviac majú v Taliansku napožičiavané ECB a francúzske banky

Síce je situácia okolo Talianska nateraz pokojná, v budúcnosti to tak byť nemusí. Najmä pokiaľ by sa na čelo prieskumov dostalo Hnutie 5 Hviezd. Ako som viackrát písal v posledných dňoch, problém s kapitálom talianskych bánk je marginálny, najväčším rizikom je, že Taliani opustia eurozónu, v rámci ktorej pri neschopnosti/neochote reformovať nedokážu rásť. A keďže by bez eura zarábali talianske subjekty v lírach, ktorá by po ItalExite výrazne oslabila, tak by malo Taliansko problém obsluhovať svoj externý dlh. Celkovo dosahujú externé záväzky Talianska 2,15 bil. eur, pozrime sa na to, kto ich drží.

Dáta sú k dispozícii len pre niektoré banky a ECB, takže veľkú časť držiteľov nebudeme schopní identifikovať (jednať by sa malo prevažne o fondy a poisťovne, prípadne o banky z krajín, ktoré nevykazujú štatistiku pre BIS – Banku pre medzinárodné platby). Celkovo mali podľa BIS  zahraničné banky v druhom kvartáli 2016 expozíciu voči talianskym subjektom vo výške 673 mld. USD, z toho bolo 347 mld. vo forme cezhraničných pohľadávok. Zvyšné sú expozície lokálne, ktoré vznikajú predovšetkým skrz pobočky bánk v Taliansku, ktoré následne požičiavajú miestnej súkromnej sfére:

Expozícia bánk vybraných krajín voči Taliansku (v mil. USD)

2016-12-06_exp-fc-lc

Ako vidíme z grafu, tak s odstupom najväčšiu expozíciu voči Taliansku majú francúzske banky (takmer 300 mld. eur), nasledujú nemecké (87 mld.) a španielske (59 mld.). Podstatne rizikovejšie sú cezhraničné expozície, keďže banke musia byť splatené tieto pohľadávky v eurách (pre krajiny mimo eurozónu v domácej mene), inak bude nútená zaúčtovať stratu. Pre pobočku francúzskej banky v Taliansku, ktorej by bol dlh splatený v lírach (to sú lokálne expozície) priama strata nehrozí, aj tieto expozície sú však ohrozené napríklad precenením hodnoty pobočky kvôli prepadu meny prípadne aj recesiou, ktorá môže v prípade ItalExitu nastať. Francúzsko má väčšinu expozície vo forme lokálnych úverov (cez pobočky BNP Paribas a Credit Agricole), jedná sa až o 70% celkovej expozície. Aj po jej odrátaní však ostávajú francúzske banky najcitlivejšie na ItalExit.

Pozrime sa teraz na odvetvovú štruktúru expozícií bánk z jednotlivých krajín voči Taliansku. Celkovo pripadá zhruba polovica expozície na nefinančnú súkromnú sféru, teda firmy a domácnosti. O to sa starajú predovšetkým francúzske banky, ktoré sú lokálne prítomné. Zhruba 240 mld. držia netalianske banky v štátnych dlhopisoch a 94 mld. predstavuje dlh talianskych bánk voči zahraničným bankám:

Expozícia bánk vybraných krajín voči Taliansku podľa sektora dlžníka (v mil. USD)

2016-12-06_exp-sector

Ďalším veriteľom talianskych subjektov, pre ktorého sú k dispozícii štatistiky, je ECB. Jej pohľadávky sú vo forme štátnych dlhopisov, ktoré ECB skrz svoje programy nakupovala/nakupuje (QE, SMP – núdzové nákupy dlhopisov počas dlhovej krízy), vo forme súkromných cenných papierov, ktoré ECB nakupuje skrz ďalšie programy a vo forme refinančných úverov talianskym bankám.

V rámci QE nakúpila ECB do 30. novembra talianske štátne dlhopisy v objeme ca. 200 mld. EUR. K tomu je potrebné pripočítať dlhopisy z predošlých núdzových nákupov (SMP), ktorých má ECB vo svojej súvahe v objeme 102,4 mld. eur. Podľa posledných detailov, ktoré ECB zverejnila ešte v roku 2013, mali na tomto portfóliu talianske dlhopisy podiel 47%, pokiaľ ostal tento podiel zachovaný, tak sa bavíme o ďalších 48 mld. eur, ktoré Taliansko dlží ECB. Podiel však zrejme bude ešte väčší, keďže vážená splatnosť talianskych dlhopisov bola po írskych najdlhšia, pre zjednodušenie teda počítajme s 50 mld. eur.

Štruktúra portfólia verejných dlhopisov, ktoré ECB nakúpila v rámci QE (SupNat – nadnárodné inštitúcie)

2016-12-06_ecb-qe

Čo sa týka programov nákupov ostatných cenných papierov (korporátnych dlhopisov, zaistených dlhopisov a balíčkov úverov), tak ich objem dosiahol v uplynulom týždni celkovo 294 mld. eur. ECB detaily nezverejňuje, keď ich prenásobíme podielom Talianska na HDP eurozóny (17%), tak sa dostaneme na 50 mld. Eur, čo je môj rýchly odhad podielu talianskych aktív v týchto programoch.

A v neposlednom rade tu máme záväzky ECB voči talianskym bankám (tie sú predovšetkým vo forme refinančných úverov, do nich však spadá aj ELA – núdzové financovanie pre banky, alebo aj rozdiel v teritoriálnej štruktúre nákupov dlhopisov cez QE). Ku koncu októbra bolo Taliansko najväčším dlžníkom v rámci TARGET2 (čo je bilancia tokov peňazí medzi centrálnymi bankami v eurozóne), jednalo sa o 355 mld. eur.

Saldo pohľadávok a záväzkov v rámci TARGET2

2016-12-06_ecb-t2

Keď to všetko spočítame, tak ECB má voči Taliansku expozíciu 250 mld. vo forme štátnych dlhopisov, 50 mld. vo forme cenných papierov mimo štátneho dlhu a 355 mld. voči bankám a talianskej centrálnej banke. Dohromady je to teda niečo cez 650 mld. A tento objem každý mesiac narastá (o ca. 13-14 mld. eur), keďže nákupy cenných papierov ECB pokračujú ďalej.

Čiže podarilo sa nám identifikovať ca. 950 mld. eur z externých záväzkov Talianska (lokálny bankový dlh som do toho nepočítal, s ním by to bolo cca 1,25 bil.). Najväčším veriteľom je suverénne ECB, s expozíciou okolo 650 mld. EUR (ktorá naďalej rastie). Na druhom mieste sú francúzske banky s ca. 85 mld. eur a na treťom sú nemecké a španielske banky s ca. 45 mld. (bankové expozície som prepočítal z dolárov na eurá). 950 mil. predstavuje 45% z externého dlhu krajiny, zvyšok ako som naznačil v úvode, by mal byť v rukách fondov, poisťovní a bánk, ktoré nie sú v štatistikách BIS zachytené.

P.S.: Čo sa týka záväzkov voči ECB, tak v prípade ItalExitu je dosť možné, že by sa riešili len záväzky v rámci TARGET2, keďže talianske cenné papiere nakupuje Bank of Italy a nie ECB (pričom odchýlky od kapitálového kľúča v prospech Talianska by mali byť v TARGET2 bilancii podchytené).

* Holandsko je v grafoch o bankovej expozície zeleným, pretože pre jeho banky nie sú k dispozícii detailné informácie (či sú expozície cezhraničné alebo lokálne, a ani sektor)

Sdílet
Ohodnotit
Podobné články: