ZPRÁVY Z TRHŮ

Čína prichádza s programom na zníženie korporátneho dlhu. Je taký európsky – bezzubý

Čína prichádza s prvým programom na riešenie extrémne vysokého korporátneho dlhu, ktorý je v pomere k HDP najväčším na svete (keď nepočítame malé finančné/daňové centrá ako Luxemburgsko, kde firmy sídlia len na papieri). Tento stav je dedičstvom masívnych stimulov, s ktorými prišla vláda po prepade zahraničného dopytu v roku 2009. Tie spočívali v masívnych pôžičkách štátom vlastnených bánk, ktoré išli predovšetkým štátom vlastneným firmám, ktoré za to stavali/vyrábali kadečo, len aby sa udržali pracovné miesta a vysoký rast HDP. Korporátny dlh k HDP sa následne vyšplhal z úrovní pod 100% HDP až k súčasným 150% a zatiaľ to nevyzerá, že by sa jeho rast mal zastaviť (graf od @zerohedge):

cn-debt-equity-zh

Aj v Číne už pochopili, že tieto stimuly si na seba v prípade mnohých dlžníkov nezarobili a že štátnych dlžníkov udržiavajú pri živote len štátne banky, ktoré im posúvajú splatnosti úverov. Prostriedky, ktoré banky požičiavajú týmto spoločnostiam však určite môžu nájsť produktívnejšie využitie a aj kvôli ich viazaniu u týchto neproduktívnych dlžníkov sa spomaľuje rast čínskej ekonomiky.

Už niekoľko mesiacov sa z Číny ozývajú hlasy, že sa chystá program premeny časti dlhu na akcie, t.j. niektorí veritelia by mali dostať namiesto dlhu podiel v predmetných spoločnostiach, čo by malo dlh znížiť. V pondelok boli zverejnené detaily tohto programu. A tie vyzerajú byť veľmi jemné: 1) výmena dlhu má byť dobrovoľná (neviem čo to presne v čínskych podmienkach môže znamenať); 2) neživotaschopné spoločnosti budú z programu vylúčené (čo je dosť schizofrénia, lebo pokiaľ by to celé malo byť dobrovoľné, tak pri čínskej absencii rbankrotov nikto nebude meniť dlh za akcie v neživotaschopných spoločnostiach).

Pri takto nastavených podmienkach nebudú mať veritelia (teda väčšinou banky) veľa dôvodov meniť dlh za akcie a nijako sa tým nerieši problém neživotaschopných podnikov, ktoré potrebujú čoraz viac dlhu na udržanie zamestnanosti.

Ono nápad to nie je zlý (lebo sa to aspoň trochu blíži k trhovému riešeniu), avšak jeho finálna realizácia je úplne bezzubá. Povedal by som, že je to také… európske – veľké plány s minimálnym dosahom, pri ktorých aj vlk ostane sýty aj koza celá a zvyšok ekonomiky sa naďalej bude vlkovi skladať na stravu. Problém je, že zlé úvery sa nedajú riešiť tak, aby niekto neprišiel o peniaze. Keď veritelia nebudú do konverzie dlhu na akcie prinútení, tak ju nevykonajú. A keď aj budú, tak tie najproblémovejšie spoločnosti budú vyňaté a naďalej budú nútené vykrývať straty novým dlhom.

Pritom Čína má dosť zdrojov na to, aby zvládla aj tvrdú reštrukturalizáciu zlých dlhov. Masívna diera, ktorá by následne vznikla v bankovom sektore by mohla byť uzavretá výnosmi z privatizácie, ktorá je pri vysokom štátnom vlastníctve stále zdrojom vysokých potenciálnych príjmov. Tým by si však vláda znížila vplyv na ekonomiku, čo príliš robiť nechce, a preto to vyzerá tak, že sa problém s čínskym korporátnym dlhom bude naťahovať do budúcnosti a s veľkou pravdepobonosťou aj vyhrocovať.

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: