ZPRÁVY Z TRHŮ

Brazília nebude druhým Gréckom. Lebo nemá euro.

Môj dnešný komentár pre finweb.sk:

 

Dve krajiny, dve hlboké recesie. Obe vyvolané predovšetkým zlým spravovaním krajiny. Jedna sa však z tejto recesie zrejme vymotá skôr. Má totiž niečo, čo tá druhá nemá – vlastnú, plávajúcu menu. Hovoríme o Grécku a Brazílii. V Brazílii sa recesia začala v roku 2014, medziročný prepad HDP odvtedy neustále zrýchľuje a už sa začína približovať gréckym úrovniam z rokov 2010-2012. Avšak už dnes existujú náznaky, že sa Brazília z recesie vyhrabe rýchlejšie ako Grécko – kvôli plávajúcemu menovému kurzu.

Graf nižšie ukazuje vývoj medziročnej zmeny HDP v Brazílii a obchodnej bilancie. Pekne je na ňom vidno, že akonáhle zrýchlil prepad HDP, tak saldo obchodnej bilancie prudko poskočilo. Brazílsky real sa s prepadom HDP dostal pod tlak, čo predražilo importy a zlacnilo exporty. Exporty tak rastú a importy klesajú. V praxi to znamená, že zlepšenie konkurencieschopnosti domácich výrobcov pri slabšej mene zmierňuje dopad recesie na domácu produkciu a týmpádom aj na trh práce.

brazil

V Grécku, ktoré nemôže slabšou menou ventilovať svoje problémy, sa nič také nestalo. Saldo obchodnej bilancie ostáva v záporných číslach. Exporty síce časom začali rásť, pomohlo k tomu zníženie pracovných nákladov, importy sa však stále držia vysoko. A to aj napriek slabšiemu domácemu dopytu, podporu totiž dostávajú od záchranných mechanizmov eurovalu a ECB, bez ktorých by boli nižšie.

greece

Bez oslabenia meny majú domáci výrobcovia naďalej problém konkurovať zahraničným, a to nielen na zahraničných trhoch, ale aj na domácom. Slabšia mena by podporila okrem výroby aj hlavný export krajiny – turistický ruch. Grécko by výrazne zlacnelo oproti konkurenčným destináciám, čo by prilákalo viac turistov. To sa však nedeje a preto má krajina problém tvoriť pracovné miesta.

V konečnom dôsledku sa rýchlosť vystrebania sa z recesie redukuje na to, ako rýchlo je ekonomika schopná tvoriť pracovné miesta a podporiť tak domácu spotrebu, ktorá je jej hlavným motorom. V tomto smere je na tom Grécko biedne. Kým od roku 2008 vzrástla miera nezamestnanosti v Grécku zo 7,4 % až na maximálnych 27,9 % v lete 2013 (dnes je na úrovni 25,6 %, čiže pokles je zatiaľ kozmetický), v Brazílii vďaka ochrannému štítu v podobe plávajúcej meny zatiaľ také silné tempo rastu nebadať. Z úrovní okolo 6,5 % pred recesiou sa nezamestnanosť dostala na 10,9 % (je potrebné dodať, že na rozdiel od Grécka jej rast sa ešte neskončil, takže celkom určite pôjde ešte vyššie).

Fernando Eguren-Martin z Bank of England prednedávnom zverejnil štúdiu, v ktorej skúmal dĺžku trvania recesie pri pevných a plávajúcich menách. Dospel v nej k tomu, že recesie v ekonomikách pri pevných menových kurzoch trvajú takmer dvakrát tak dlho ako pri plávajúcich. Zatiaľ to vyzerá tak, že tieto závery potvrdia aj prípady Grécka a Brazílie.

Sdílet
Ohodnotit
Podobné články: