ZPRÁVY Z TRHŮ

Aký je Trumpov ekonomický program? Silno deficitný

USA má nového prezidenta, a keďže republikáni nielenže nečakane vyhrali prezidenta, ale aj senát (podľa research note Deutsche Bank mala takýto výsledok zhruba šesťpercentnú pravdepodobnosť), tak takáto nejednofarebnosť, ktorá v USA nebola od roku 2010, vytvára priestor pre zásadnejšie zmeny v smerovaní americkej ekonomiky. Podobe demokratickú jednofarebnosť v rokoch 2009-2010 pretavil Obama do reformy zdravotníctva Obamacare a stimulačného balíčka pre ekonomiku American Recovery and Reinvestment Act.

Pozrime sa na Trumpov program. Nemyslím si, že z neho prejde všetko. A to nielen kvôli tomu, že pred voľbami sa toho narozpráva, ale aj kvôli tomu, že niektoré návrhy (hlavne tie viac rozhadzovačné a protekcionistické) sa nebudú páčiť pro-trhovým, fiškálne konzervatívnym republikánom v kongrese, ktorí ich musia schváliť. Pri dvoch zásadných veciach sa však určite Trump a republikáni z kongresu spoločnú reč nájdu – nižšie dane a zrušenie Obamacare.

Začnime daňami, Trump mal v programe zníženie progresívnej dane zo súčasných siedmych kategórií na tri, pričom tá najvyššia by bola na úrovni 25%. K tomu celému by zvýšil hranicu pre nezdaniteľný príjem, čo by v praxi znamenalo, že nižšie dane by platili všetci. Pri korporátnej dani má v programe znížiť daň zo súčasných 35% (tú ale kvôli množstvu výnimiek platí len málokto) na 15% a zrušiť väčšinu výnimiek. Plus k tomu všetkému by zrušil daň z nehnuteľností a dedičstva.

Dopady týchto opatrení odhadujú Tax Policy Center aj Committee for a Responsible Federal Budget medzi 9,25 a 9,5 bil. USD na najbližšiu dekádu. Zhruba tri štvrtiny by mali ísť na vrub zníženia dane z príjmov, vyše dvadsať percent na vrub zníženia korporátnej dane a niečo cez dve percentá na zrušenie daní z dedičstva a nehnuteľností. Ročne by sa malo jednať o zhruba 4% HDP (tabuľka nižšie je od Tax Policy Center):

2016-11-09-trump-budget

V realite by to mohlo byť v pomere k HDP o niečo menej. Tieto analýzy nebrali do úvahy pravdepodobný vyšší rast HDP, ktoré by nižšie dane priniesli a zrejme ani to, že by pri 15-percentnej korporátnej dani by sa niektoré firmy vrátili z daňových rajov. Avšak pokiaľ by sme hypoteticky bavili len o troch percentách HDP, aj to je dosť.

A to ešte nie sme pri výdavkoch. Tie sú pri Trumpovi ťažko kvantifikovateľné, keďže uviedol minimum detailov. Sľúbil však masívne investície do infraštruktúry, zvýšiť výdavky na armádu a viac peňazí pre vojnových veteránov. Keď vezmeme do úvahy, že jeho investície do infraštruktúry by mali byť vyššie ako v Clintonovej programe (250 mld. na 10 rokov), odhady Congressional Budget Office na nové peniaze pre veteránov (500 mld. na 10 rokov) a odhady CNBC pre výdavky na obranu (150 mld. na 10 rokov), tak sa dostaneme na minimum 900 mld. za 10 rokov.

Niečo by chcel Trump ušteriť na zrušení niektorých federálnych agentúr, keďže však reálna hodnota jeho sľubov bude určite nad 900 mld., tak ostanem pri tomto čísle. Po prepočte na HDP by to nma výdavkovej strane malo byť okolo 0,4%, ale zdôrazňujem, že toto je len minimum, keďže veľa detailov k nim neuviedol. Plus k tomu musíme ešte prirátať úrokové náklady, ktoré by vyššie deficity priniesli, tie odhadujú v Tax policy center na 1,7 bil. na 10 rokov, čo predstavuje okolo 0,7 % HDP (toto sa samozrejme bude odvíjať od výšky úrokových sadzieb FEDu).

Keď to teda spočítame, tak sa dostaneme celkovo na vyšší deficit o cca. päť percentuálnych bodov v porovnaní so súčasným stavom. Toto sú hodne vysoké čísla. Obe organizácie, z ktorých analýz vychádzame, počítajú pri Trumpovom programe s rastom dlhu k HDP v najbližších 10 rokoch o 40 percentuálnych bodov, teda niekde k 145% HDP (to je viac ako má Taliansko). Committee for a Responsible Federal Budget odhaduje, že pre stabilizáciu dlhu by musel Trup zosekať celkové výdavky o viac ako štvrtinu, pre vyrovnaný rozpočet dokonca o 37%:

2016-11-09-spending-cuts-needed

Čo sa týka ďalších hlavných bodov jeho programu, tak tie by mali byť cca. rozpočtovo neutrálne. Obamacare platia ľudia vo forme poistného, takže úspory by išli domácnostiam, rozpočet by jemne zaťažilo tým, že niektorí poistenci by sa dostali do iných federálnych programov. Tento výpadok by však mohli vyplniť príjmy z ciel, ktoré by Trump zaviedol voči niektorým krajinám a niektorým produktom.

P.S.: Keď vezmeme do úvahy Trumpov program tak nie je úplne prekvapivé, že akcie sú už na úrovniach kde boli pred voľbami. Zníženie korporátnych daní a laxnejšie enviromentálne štandardy by sa mali pozitívne podpísať pod korporátne zisky.

Sdílet
Ohodnotit

Podobné články: